Ide v podstate o vylepšený Pan GH2, ale za nižšiu cenu, v menšom tele a s viacerými novými funkciami.

Úvod

Fotoaparát som kúpil z nemeckého e-shopu za 629,- Euro - striebornú (čierno-titatovú) variantu so starým setovým objektívom 14-42mm. K nemu som dokúpil Olympus 45mm f1.8, ktorý mali v akcii v jednom slovenskom e-shope za 199,- Euro.

Nové funkcie

Medzi novými funkciami nádeme napr. Focus Peaking, Wifi, 24p video, HDR, panorámu, ostrenie cez dotykový displej ai.

G6 vs GH3

Výhody GH3: pribl. o 25% menší šum (G6 používa starši snímač z GH2, čo je zároveň hlavným terčom kritiky), vyššia výdrž batérie, väčší buffer, o 1EV väčší DR, väčší hľadáčik.

Výhody G6: okrem nižšej ceny a spomenutých nových funkcií tu nájdeme nový procesor, ktorý zlepšuje ostrenie a používa vylepšený AVCHD kodek.

Praktické skúsenosti

Telo

Prvá vec, ktorá ma nepotešila, je plastové telo, ktoré však našťastie nikde nevrže a zdá sa byť dosť pevné (kto chce kovové utesnené telo, musí si priplatiť za približne o 2/3 drahší GH3).

Človeka, zvykutého na klasické zrkadlovky, ktorý nemá ešte skúsenosti z m4/3 systémami, určite prekvapí malá veľkosť a hmotnosť tela aj objektívov. Na výšku je však telo až príliž malé - nemám si totiž kam oprieť malíček - a batterygrip na G6, žiaľ, zatiaľ nevyrábajú.

Ďalší nedostatok, ktorý musím vytknúť, je príliš nízko zapustené tlačítko pre spúšť, ktoré je navyše veľmi citlivé. Kvôli tomu sa mi často stáva, že nechcene spustím/vypnem nahrávanie videa vo videorežime. (Na žiadnom inom fotoaparáte som sa s takýmto nedostatkom predtým nikdy nestretol, preto je pre mňa takáto chyba výrobcov dosť nepochopiteľná.)

Oproti vyšším modelom (GH2/GH3) sa tu nachádza len 1 otočné koliečko, avšak užívateľa poteší 5 funkčných tlačítok (plus ďalšie 2 dotykové na displeji). Tých funkčných tlačítok by som ale uvítal viac, lebo väčšinu som musel ponechať na pôvodnej funkcii, zmenil som iba 2 tlačítka - na prepínač AF/MF a náhľad expozície (+ jedno na displeji pre nast. stabilizácie).

Displej a hľadáčik

Na rozdiel od Canonu 650D je tu plne využitý potenciál dotykovej technológie, podobne ako na mobiloch - tj. funguje aj ťahanie (napr pri nastavovaní, prezeraní fotiek...), aj lupa (teda ovládanie 2 prstami) apod.

Čo sa týka kvality displeja, vďaka rozlíšeniu a použitej OLED technológii, je porovnateľná s A57.tele

OLED hľadáčik je síce kvalitnejší oproti LCD v Sony A57, ale je o niečo menší.

Menu

V menu sa nachádza až 28 obrazoviek nastavení (napr. na Sony bolo 15), takže dosť trvá, kým v ňom človek niečo nájde. Našťastie sa tu dá cez tlačítko DISP zapnúť stavový displej a cez jedno z funkčných tlačítok Quick Menu a v oboch navyše využiť rýchle ovládanie cez dotykový displej.

Stavový displej a Rýchle menu

Ostrenie a digitálne zoomovanie

Rýchlosť kontinuálneho ostrenia v Liveview závisí od použitého objektívu a je porovnateľná so Sony A57, teda veľmi rýchla. Pri použití objektívov Panasonic je ostrenie v podstate nepočuteľné, s Olympusom je sotva počuteľné až po priložení ucha k objektívu v absolútne tichej miestnosti (na hlučné škŕkanie motorčeka z Canonu 650D možte zabudnúť, o Sony A57 nehovoriac).

Ďalej ma potešilo veľké množstvo pomôcok na ostrenie, známe z GH2/GH3 - napr. pre AF možnosť zapnutia rôznych spôsobov manuálneho doostrenia (pri polostlačenej spúšti/pustenej spúšti/dotykom na displej/kombinácia týchto možností) a pri tom zapnúť ďalsie 3 vizuálne pomôcky (lupa, ukazateľ vzdialenosti zaostrenia a peaking).

Na AF vo videu sa mi najlepšie osvedčilo zónové ostrenie a počet zón 1 - tej môžem nastaviť okrem pozície aj veľkosť.

Miernym sklamaním je, že nefunguje funkcia ext. telekonvertora na plynulé zoomovanie - dá sa iba natvrdo nastaviť na 2-násobné (vo videu bez straty kvality - riešené cez orez, za cenu vyššiehio šumu) a 4-násobné (klasický digitálny zoom na úkor zhoršenia kvality obrazu) priblíženie. (Neviem, ako v GH2/GH3, ale v Sony A57 táto funkcia funguje bez problémov.)

Video

Automatika stíha preostrovať+preexponovávať+nastavovať AWB, nerobí jej problém prechod z denného svetla do umelého, žiadne patlanie detailov v denných záberoch. V podstate sa užívateľ nemusí o nič starať, podobne ako pri použití kamery, samozrejme ak nerátame zoomovanie.

Možnosti manuálnych nastavení videa sú bez akýchkoľvek obmedzení, rovnako ako na GH3/GH2 (ak nerátame max. dátový tok použitých videokoekov - viď ďalej) - všetky obmedzenia, ktoré mi vadili na Sony, tu jednoducho niesu (napr. zamknutá expozícia pri AF, hlučný motorček ai.).

Jediná vec, čo ma ale štve, je pomalá automatická expozícia vo videu pri použití automatickej clony. Riešením je (ale iba v prípade, že nenatáčate pod umelým osvetlením), zapnúť automatickú závierku, ktorá je plynulá a rýchla.

Použité kodeky majú max. bitrate 28 Mb/s (pre porovnanie: Sony SLT A57 má tiež 28Mb/s,  Canon 650D 46Mb/s, GH3 a hacknutý GH2 v režime MOV vyše 72Mb/s). Na 32GB kartu sa zmestia pribl. 2 hodiny videa v najvyššej kvalite (t.j. 1920x1080 50p AVCHD resp. MP4).
Kodek MP4 tu má všetky rozlíšenia a frekvencie ako AVCHD (na Sony A57 bol iba 720p a VGA).

Komu nestačí rýchlosť priebežného automatického ostrenia, môže ho urýchliť okamžitým preostrením po polovičnom stlačení spúšte. (To sa zíde hlavne pri natáčaní nočných scén, kedy je lepšie mať priebežné ostrenie úplne vypnuté.)